Aj táto zima bola bohatá na starostlivo vychladené zážitky. Jedným takým bol aj prechod Nórskej náhornej planiny Hardangervidda. Je to najväčšia planina v severnej Európe, ktorá sa nachádza medzi Oslom a Bergenom v nadmorskej výške niečo nad 1000mnm. Podarilo sa tu vyskladať skvelý medzinárodný tým, ktorý bol pestrý vďaka fakt zaujímavým "týpkom". Toby Roney, Katharine Ganly. Anglický kameraman, tiež anglická lekárka z Antarktickej polárnej stanice, nemecký "gonna be" polar guide a moja maličkosť.
9 marcových dní nám na 129km trase Finse - Rjukan prihralo plnú bonbonieru meteorolgických lahôdok. Od plusových teplôt, až po -22C. V jednom sme ale mali stabilnú istotu. Snehu a vetra bolo viac ako dosť. A v poslednej štvrtine s prichádzajúcim vysokým tlakom aj nekonečné slnko. To mi potom kvalitne zvlieklo tvár ako jašterici Takže naozaj, "kto maže ten jede" Ja som mazal už Panthenolom.
Takéto tripy vždy prinášajú nejaké prekvapenia, aj keď sa plánuje o 106. Jedným pozitívnym bol úžasne silná polárna žiara, ktorá je trochu nezvyčajná pre túto časť Nórska. No vďaka solárnej búrke sme sa mohli naozaj kochať. Druhým menej príjemným prekvapením bolo, keď sa 3 dni pred koncom na mojom celotelovom postroji utrhlo ťažné oko pre záprah expedičných saní. To sa potom človek večer v stane vôbec nenudí. God bless multitool! SK-pásky, rozžeravený šróbovak a kliešte ma zachránili. Núdzové riešenie vydržalo našťastie až do konca.
No už na ceste domov som musel začať vybavovať nový postroj, keďže v SK som mal pauzu len necelý týždeň, pred odletom na ďalšiu expedíciu v Švédskom Laponsku. Ale o tom už čoskoro, fotky sa už leštia...
