AUTENTICKÝ DOKUMENT Z VNÚTRA EXPEDÍCIE S INTÍMNYM POHLADOM NA TO, AKO PRIATEĽSTVO A POZITÍVNE NASTAVENIE MYSLE DOKÁŽU NIESŤ ČLOVEKA AJ V NAJDRSNEJŠİCH PODMIENKACH.
NÁMET, SCENÁR, RÉŽIA: MICHEAL DURCZOK / DRAMATURGIA: MAREK JANIČİK / HLAVNÁ KAMERA: MICHAEL DURCZOK / KAMERA EXPEDÍCIA FIN-NOR-SWE 2025: MICHAEL DURCZOK, ROMAN HÁJEK, ROBERT NAGYPÁL, PETER DURCZOK / STRIH: MICHAEL DURCZOK / ZVUK: PAVOL GUMAN / COLOR GRADING: LARA SABOLOVÁ / FX ARTIST: JAKUB KARTMAN BALKO / SPECIÁLNE POĎAKOVANE: AKADÉMIA UMENÍ BANSKÁ BYSTRICA, FAKULTNÁ NEMOCNICA S POLIKLINIKOU F.D. ROOSEVELTA, DELL TECHNOLOGIES, ADVOKATSKA KANCELARIA DANUVIUS S. R. O., MATEJ FOLÁČ VANÍK, MICHAL SALAY, JAKUB SLOTTA, VLADIMÍR HORNÍK
VENOVANÉ PAMIATKE PETRA DURCZOKA ST.
VENOVANÉ PAMIATKE PETRA DURCZOKA ST.
TRAILER:
Zdá sa, že sever Európy je Vašou najobľúbenejšou časťou sveta. Ktorú časť zachytávate vo Vašom najnovšom filme Kama Muta?
Severná Európa mi prirástla k srdcu. Je drsná a rozľahlá. V zime je to ešte exponovanejšie a to ma priťahuje. Najčastejšie som sa v zime doteraz pohyboval vo Švédsku, no teraz som sa rozhodol v tejto výprave prepojiť Fínsko s Nórskom a Švédskom. Je to v podstate územie domorodých Sámov, ktorých sme mali možnosť aj stretnúť pri ich tradičnom love rýb na jednom zo zamrznutých jazier, cez ktoré sme prechádzali.
Ako vznikol nápad na túto výpravu a aký bol jej cieľ?
Táto výprava bola vyústením mojich predchádzajúcich zimných výprav zo švédskeho Laponska a Nórska. Rozhodol som sa dať dokopy doteraz najväčšiu skupinu mojich priateľov a previezť ich tromi škandinávskymi krajinami. Po zvážení všetkých podmienok a okolností nakoniec vznikla cesta na 2 týždne s dĺžkou 210 km z fínskeho Kilpisjarvi až do švédskeho Abisko.
Dať dokopy šesť ľudí chce veľkú dávku organizovania, plánovania a kompromisov. Polovica z nich nemala žiadnu potrebnú výstroj a ani skúsenosť s takýmto typom arktickej výpravy. Takže si to vyžadovalo aj spoločný tréning na Slovensku. Cieľom bolo sa len jednoducho ocitnúť zoči voči v úplne zamrznutej arktickej krajine za polárnym kruhom. Splynúť s ňou, upokojiť svoju myseľ od svojich obáv a len sa zhlboka nadýchnúť na nekonečných bielych pláňach. A samozrejme sa aj vrátiť domov.
Dať dokopy šesť ľudí chce veľkú dávku organizovania, plánovania a kompromisov. Polovica z nich nemala žiadnu potrebnú výstroj a ani skúsenosť s takýmto typom arktickej výpravy. Takže si to vyžadovalo aj spoločný tréning na Slovensku. Cieľom bolo sa len jednoducho ocitnúť zoči voči v úplne zamrznutej arktickej krajine za polárnym kruhom. Splynúť s ňou, upokojiť svoju myseľ od svojich obáv a len sa zhlboka nadýchnúť na nekonečných bielych pláňach. A samozrejme sa aj vrátiť domov.
Čo znamená názov filmu Kama Muta?
Slovo Kama Muta je zo sanskritu a používa sa na pomenovanie silného dojatia, keď nás niečo emocionálne hlboko zasiahne. Bolo to presne to, čo sme tam spoločne všetci zažili. Emócia spolupatričnosti v nekonečnej bielej ničote. Odkázaní len jeden na druhého.
Aký bol bežný deň na trase, od rána až do večera?
Bežný deň bol plný opakujúcich sa rutinných činností. Ráno si treba po zobudení zohriať denné oblečenie v spacáku. Nikomu sa z teplých spacákov nechce, ale je nevyhnutné sa rýchlo prezliesť, naštartovať varič a topiť sneh na raňajky a do termosiek na čaj a kávu. Všetku osobnú výstroj zbaliť a ako posledné zbaliť aj stan. To už je fáza, kedy musí byť časovo zladený celý tím, aby nikto na nikoho nečakal, a aby nikto nemrzol. Toto trvalo zvyčajne dve a pol hodiny. Celý deň sme potom asi 8 až 9 hodín šlapali a ťahali sane.
Počas šlapania sme sa každý kilometer striedali na špici pri robení stopy, a každú hodinu sme mali, zabalení v páperkách, cca 10-15 minút pauzu na povinné jedlo a čaj. Tento metronóm nám fázoval celý deň, až kým sme podvečer nenašli vhodné miesto na camp. Zvyčajne sme takto prešli 15 až 25 km za deň, každý s nákladom okolo 50 - 60 kg na expedičných saniach. Nasleduje vybudovanie campu. Postavenie špeciálnych tunelových stanov ide veľmi rýchlo aj vo veľmi silnom vetre. Následuje vykopanie zákopu v predsieni stanu, potom postavenie protiveternej steny a toalety zo snehu. Tým sa končí naša práca vonku a my sa môžeme prezliesť z denného membránového oblečenia určeného pre aktívny pohyb, do oddychového outfitu z páperia:). Konečne môže začať koncert pre varič a nekonečné topenie snehu, varenie večere a čaju. Je to moment, kedy sa dajú pri tom dosušiť drobnosti ako rukavice, ponožky, čiapka. Všetko ostatné sa musí usušiť len ľudským teplom na tele. S príchodom tmy začína moment na spoločné debaty medzi stanmi, plánovanie, prípadne drobné opravy. To všetko končí medzi 22 až 23 hod. zvukom zatvárajucích sa zipsov na spacákoch.
Počas šlapania sme sa každý kilometer striedali na špici pri robení stopy, a každú hodinu sme mali, zabalení v páperkách, cca 10-15 minút pauzu na povinné jedlo a čaj. Tento metronóm nám fázoval celý deň, až kým sme podvečer nenašli vhodné miesto na camp. Zvyčajne sme takto prešli 15 až 25 km za deň, každý s nákladom okolo 50 - 60 kg na expedičných saniach. Nasleduje vybudovanie campu. Postavenie špeciálnych tunelových stanov ide veľmi rýchlo aj vo veľmi silnom vetre. Následuje vykopanie zákopu v predsieni stanu, potom postavenie protiveternej steny a toalety zo snehu. Tým sa končí naša práca vonku a my sa môžeme prezliesť z denného membránového oblečenia určeného pre aktívny pohyb, do oddychového outfitu z páperia:). Konečne môže začať koncert pre varič a nekonečné topenie snehu, varenie večere a čaju. Je to moment, kedy sa dajú pri tom dosušiť drobnosti ako rukavice, ponožky, čiapka. Všetko ostatné sa musí usušiť len ľudským teplom na tele. S príchodom tmy začína moment na spoločné debaty medzi stanmi, plánovanie, prípadne drobné opravy. To všetko končí medzi 22 až 23 hod. zvukom zatvárajucích sa zipsov na spacákoch.
Čo Vám robilo tie najväčšie starosti a ťažkosti?
Problémy by sa dali rozdeliť asi do štyroch skupín. Počasie, terén, poruchy výstroja, zranenia.
Pri počasí nám najväčšiu starosť robili vyššie teploty s dažďom. To, čo je tam raz mokré, tam už moc nevysušíš. Jednoducho to na ďalší deň neskôr zamrzne. Rovnako sme mali obavu o pevnosť ľadu na jazerách a riekach, pretože na niektorých miestach to už bolo dosť neurčité.
Terén sme síce poznali z vrstevníc na mape, ale tie nie sú vždy presné. Tak nás čakali niekedy lokálne prekvapenia, ktoré sme museli riešiť priamo na mieste a vyhodnocovať riziko a ďaľší postup. Pohyb na backcountry bežkách s ťažkými saňami si vyžaduje relevantný sklon a terén. Preto nás to niekedy poriadne vytrápilo fyzicky, aj mentálne.
Veľakrát pri tom došlo aj k nehodám, kedy si to odniesla výstroj a nás čakala improvizovaná oprava vecí, bez ktorých by sme sa vôbec nepohli ďalej.
Zraneniam sme sa snažili vyhnúť. Aj tak sme niekedy zostali prekvapení, že z takého pádu pri strmom zjazde so saňami, ktoré nás silno tlačili dopredu, nevznikla žiadna ujma na zdraví. Len tep 180 a horká chuť na jazyku. Drobné omrzlinky a väčšie otlaky boli pri tom ako odreté kolená z detského ihriska.
Pri počasí nám najväčšiu starosť robili vyššie teploty s dažďom. To, čo je tam raz mokré, tam už moc nevysušíš. Jednoducho to na ďalší deň neskôr zamrzne. Rovnako sme mali obavu o pevnosť ľadu na jazerách a riekach, pretože na niektorých miestach to už bolo dosť neurčité.
Terén sme síce poznali z vrstevníc na mape, ale tie nie sú vždy presné. Tak nás čakali niekedy lokálne prekvapenia, ktoré sme museli riešiť priamo na mieste a vyhodnocovať riziko a ďaľší postup. Pohyb na backcountry bežkách s ťažkými saňami si vyžaduje relevantný sklon a terén. Preto nás to niekedy poriadne vytrápilo fyzicky, aj mentálne.
Veľakrát pri tom došlo aj k nehodám, kedy si to odniesla výstroj a nás čakala improvizovaná oprava vecí, bez ktorých by sme sa vôbec nepohli ďalej.
Zraneniam sme sa snažili vyhnúť. Aj tak sme niekedy zostali prekvapení, že z takého pádu pri strmom zjazde so saňami, ktoré nás silno tlačili dopredu, nevznikla žiadna ujma na zdraví. Len tep 180 a horká chuť na jazyku. Drobné omrzlinky a väčšie otlaky boli pri tom ako odreté kolená z detského ihriska.
Aký bol pre Vás ako človeka, ale aj ako tvorcu filmu najsilnejší moment celej výpravy?
Je to moment, ktorý sa opakuje vždy, keď som na severe. 100 km okolo vás nieje žiadna civilizácia, žiadni ľudia. Vy cítite pocit svojej malosti v nekončnej bielej krajine upadajúcej do tmy. A vtedy to príde, príroda vás pohladí na duši. Na nebi sa roztancuje polárna žiara a biele hory sa na chvíľu zafarbia do zelena. To je moment, ktorý vám zastavuje dych.
Je nejaký odkaz, ktorý by ste chceli divákom zanechať týmto filmom?
Nesnívajte svoj život. Ale žite svoje sny. Nech sú akokoľvek vzdialené. Veľakrát sú bližšie ako sa vám zdajú.
Tento projekt podporili:
